Samo Tomášik – autor piesne Hej, Slováci!
Medzi najvýznamnejšie obdobia v dejinách slovenského národa patrí obdobie národného obrodenia. Na formovaní svojbytnosti slovenského národa sa aktívne zúčastňovali aj slovenskí evanjelici, najmä z radov evanjelických farárov. V histórii takmer každého nášho evanjelického cirkevného zboru sa nájde jednotlivec z duchovného či laického stavu, ktorý v minulosti svojou aktivitou prekročil bežný rámec činností svojho povolania. K takýmto osobnostiam patril aj evanjelický farár Samuel Tomášik, jeden z významných aktérov kultúrno-politických pohybov na Slovensku v 19. storočí. Súčasne bol aj predstaviteľom slovenskej romantickej literatúry v 19. storočí. Okrem svojho povolania evanjelického farára zameral svoje aktivity na osvetovú prácu. Bol filológom, prekladateľom, spisovateľom, novinárom a redaktorom.
Samo Tomášik sa narodil 8. februára 1813. Preslávil sa najmä ako autor textu piesne Hej, Slovania, ktorý napísal v roku 1834 počas svojej návštevy v Prahe. Samo Tomášik slúžil dlhé roky ako farár v obci Chyžné na strednom slovenskú. Ani povinnosti spojené s výkonom povolania, ktoré prevzal po svojom otcovi, mu nebránili, aby sa venoval literárnej tvorbe. Začínal latinsky písanou poéziou, ale tiež sa zaujímal o ľudovú tvorbu, z ktorej čerpal námety pre vlastné poviedky a básne.
V roku 1834 prišiel Samuel Tomášik do Prahy. V uliciach kráľovského hlavného mesta ho prekvapila, ba priamo zdesila prevaha nemčiny nad češtinou.
"Ak matička Praha, perla západného slovanského sveta, sa začína strácať v nemeckom mori, čo asi čaká Slovensko, moju drahú vlasť, pre ktorú je Praha zdrojom duchovnej kultúry?" pýtal sa sám seba Tomášik. Aby podporil slovanský živel, napísal na melódiu poľskej piesne Mazurek Dombrowskiego bojovný text, ktorý začínal slovami Hej, Slováci.
Tomášik neskôr text mierne upravil, takže namiesto Slovákov zahŕňal všetkých Slovanov. Vďaka čomu sa pieseň stala neoficiálne hymnou panslovanského hnutia. Ako oficiálny hymnu prijali pieseň Hej, Slovania českí Sokoli a v roku 1977 aj Titova Juhoslávia.