Marek Lacko - Sklamal som
FB: / officialmareklacko
INSTAGRAM: / mareklackoofficial
TEXT:
Zdá sa, že delí nás to, čo dalo dokopy nás dvoch, dokopy nás...
Zdá sa, že pominulo všetko, o čo sme stáli a bolo to raz...
Zdá sa, že čas mi ťa berie, čas už tu nie je taký aký bol...
Zdá sa, že čas mi ťa berie a čas už tu nie je aký bol...
Robil som chyby, ty vieš, robím ich často...Proste neviem zrýchliť za 3 sekundy z nuly na sto...
Mrzí ma všetko, hlavne mrzíš ma ty...Ubližujem, ľutujem, my nie sme vôbec zohratí...
Ty len dávaš a ja beriem, ty sa pýtaš a ja neviem, otázky sa menia na otázky, kedy sa preberiem ?!
Ostávam sám vo svete, kde niet už cesty, ostávam sám, mám voči tebe resty...
Mám voči tebe dlhy, ktoré splácam teraz bez teba...
nechala si všetko za sebou a mňa ti netreba...Nechala si klamstvá utopiť sa v našich snoch...
Mňa to mrzí, ver mi, ja to cítim za oboch...
A najhoršia je noc, keď je vôkol mňa len stena, tečie zo mňa pot, ďalšia hororová scéna...
Hodiny sa vlečú, žiadna story vymyslená, ale chýba mi to s tebou, chýba mi moja žena
Zdá sa, že delí nás to, čo dalo dokopy nás dvoch, dokopy nás...
Zdá sa, že pominulo všetko, o čo sme stáli a bolo to raz...
Zdá sa, že čas mi ťa berie, čas už tu nie je taký aký bol...
Zdá sa, že čas mi ťa berie a čas už tu nie je aký bol...
A ty sa pýtaš prečo sa to zmenilo na drámu, zbraňou proti sebe, nechcem ťa nechať samu...
Vo mne vrie to, že som chlapom, ktorý nemal ťa za dámu - zabíja ma pocit mať proti sebe karmu...
A zabíja ma pocit, že sa nebudem viac dívať, do tvojich oči, v ktorých som sa predtým mohol skrývať...
Zožiera ma myšlienka, že posteľ bude prázdna, budúcnosť nás dvoch je naďalej otázna...
Sme toho zažili viac ako pár za rokov 25, prešli sme si rajom, peklo stálo uprostred...
A ja napísal som skladbu pre teba, vieš ten náš svet, pokazil som, čo sa dalo, chcem to vrátiť späť ...
Možno je neskoro - pozde, sám na tom moste, pohľadom proste, do prázdna zlostne a možno je šanca, že všetko dá sa, dokopy zasa a bude to krása...
Kto vie, há ? Budem tu stáť a bojovať, do poslednej chvíle, všetko zlé musíme pochovať...
A nenechám ťa odísť, ruka pevne stíska ruku, za tebou až na kraj sveta od začiatku budovať...
Viem odpovede hľadajú sa ťažko, všade, cez hlavu srdce, celým telom kade tade - my jak na tenkom ľade hýbeme sa neisto
Dvaja blázni tvrdohlaví dvaja blázni načisto...
Zdá sa, že delí nás to, čo dalo dokopy nás dvoch, dokopy nás...
Zdá sa, že pominulo všetko, o čo sme stáli a bolo to raz...
Zdá sa, že čas mi ťa berie, čas už tu nie je taký aký bol...
Zdá sa, že čas mi ťa berie a čas už tu nie je aký bol...